2010
-2010
- Valpurgina noc na Kežmarskej
... a ako to bolo
Na
podnet vychovávateliek usporiadame v piatok večer 30.4.2010
Valpurginu noc. Všetci, ktorí sa nebojíte a chcete stráviť
noc bosoriek v škole, informujte sa u svojej vychovávateľky. Chcete
vidieť ako vyzerajú čarodejnice? Potrebujete súrne nájsť
poklad? A čo takto privábiť si milovanú osobu. V ten večer
budete mať šancu, lebo bude Valpurgina noc a mágia „fičí“
naplno. A možno to nebude o mágii, ale iba o snoch. Aj tak vám
prajeme noc plnú prekvapení. Správajte sa tak, aby ste si túto
odmenu zaslúžili. Potom strávite noc mimo svojho
domova ak si zabezpečíte spací vak. A zostáva už len
dozvedieť sa čo to je Beltin alebo Filipojakubská či
Valpurgina noc.
Celkom
bežne sa asi nevie, že noc z 30. apríla na 1. mája je nocou
bosoriek, čarodejníc a duchov, dobrých aj zlých. Strigy sa
budú zlietať na rákoš. Od rána pucujú a premazávajú
metly, v metloservisoch majú plné ruky roboty, aby mali všetky
nosaté krásavice svoje stroje v poriadku a prileteli načas za
svojimi čertovskými ženíchmi...
Tak
si to možno predstavujeme. Ale pôvodne to bolo celkom inak.
Prvý máj bol dňom nástupu vlády slnečného boha Belena, prísľubom
tepla a svetla a ani traja zmrznutí už na tom nemohli nič
zmeniť. Skončili zimné domáce roboty, dobytok sa vyháňal
na pašu, kukučka veštila koľko rokov sa ľudia dožijú, ale
nikto ju nebral vážne. Všetky stvorenia, ľudia, zvieratá aj
duchovia sa radovali a oslavovali. Ovocné stromy kvitli, rojili
sa včely, krajina sa zahaľovala do sýtozeleného plášťa.
Tak je to predsa ešte aj dnes, ale chodíme okolo toho nevšímavo,
so zvesenými hlavami míňame tú krásu...
Nie je
bez zaujímavosti, že Valpurga je staré teutónske pomenovanie
Matky Zeme.
U Keltov bol známy
tento sviatok ako Beltin, alebo tiež ako sviatok nájdenia Svätého
kríža, teda Roodmas. V tú noc, ktorá tomu predchádzala, na
keltských územiach zahasili všetky ohne. Krajina sa ponorila
do tmy a preto si ľudia mysleli, že všetky temné sily sa
roja na náš svet, aby si užili tej noci svoj kermaš.
Valpurgina noc bola dôležitým medzníkom roka. Medzníkom
medzi temnotou a svetlom, zimou a teplom, smrťou a životom. Ráno
pri východe slnka zapálili ľudia obradne nové ohne pomocou
trecích drievok z jaseňa, alebo pomocou pazúrika. Bol to posvätný
oheň "beltine" (Belov oheň). Priložili naň drevo z
deviatich druhov stromu, preháňali cezeň dobytok, aby ho chránil
po celý rok pred zlými duchmi a čarami. Aj sami ho
preskakovali, aby sa očistili. Potom sa išli spoločne kúpať
do rannej rosy, do posvätnej vlhkosti "čo nepochádza z
dažďa, ani zo zemských prameňov".
V strednej Európe,
sa tiež pálil oheň v noci z 30. apríla na 1. mája a tento
pohanský zvyk bol pravdepodobne prevzatý od spomínaných
Keltov, ktorí očistné ohne zapaľovali v poslednú aprílovú
noc aj preto, že ju považovali za koniec zimy a začiatok jari
– čas siatia a nádeje na úrodu. Na ich pôvodne rituály
nadviazali neskôr kresťania oslavami sviatkov apoštolov
Filipa a Jakuba. Rituály a oslavy sa však neskôr presunuli na
noc z 23. na 24. júna, teda na dobu letného slnovratu, kedy je
sviatok Jána Krstiteľa. Aj u nás sa svätojánske ohne pálili
ešte asi do obdobia pred druhou svetovou vojnou.
Legendy hovoria, že o pol noci pred sv. Filipom a Jakubom, mali
zlé sily moc škodiť ľuďom, ale dali sa aj nájsť poklady.
Aby sa hľadajúci pred silami mohol brániť, musel mať pri
sebe kvet z papradia, svätenú kriedu a i ďalšie magické
predmety. Ľudia verili, že vo vzduchu poletujú bosorky na
metlách a zlietajú sa na sabat. Preto sa tejto noci hovorí
"noc bosoriek". V knihe tieňov sa píše, že Veľkňažka
vedie zbor čarodejníc rýchlym krokom a spieva: Kňazom nič
nehovoríme. Hrozili by nám, že je to hriech. V noci po lesoch
beháme a voláme na leto. Naše slovo dobrú správu nesie pre
ženy, dobytok a zrno, že slnko sa z juhu dvíha nad duby a tŕnie.
1. mája sa
stavali máje. Olúpaný a vetví zbavený kmeň brezy, alebo
smreka, len s malou čuprinou na čupli, ozdobený farebnými
stuhami a kvetinovými vencami. Symbol, ktorý prežil do dnešných
čias, je oveľa oveľa starší, než si myslíme. Ľudia sa
pochytali za ruky, vytvorili kruh okolo ozdobeného mája,
tancovali, spievali a tešili sa, mocne potúžení extatickým
silným pivom, okoreneným halucinogénnym výťažkom z blenu
čierneho. Najkrajšiu devu z dediny zvolili za kráľovnú lásky,
ozdobili kvetinami hlohu, sedmokrások, prvosienok a fialiek.
Manžela stelesňoval tzv. zelený muž (Jack-in-the-green),
mocný krásny mládenec, zahalený do lístia cezmíny. Tento
krásny pár nasledovala celá občina v prvomájovom sprievode.
Potom všetci vyrazili do lesov, kde sa venovali neviazanému
veseliu...
Prvý máj,
jeden z najkrajších sviatkov v roku je symbolizovaný nádherou
rozkvitnutých čerešní a roztúženým spevom hrdličiek. Ženy
majú byť pobozkané pod čarokrásnym bielym ovocným stromom,
muži sú potešení prílivom novej jarnej miazgy...
Príďte,
ste vítaní! |