Jedného dňa boli žiaci 3.B neznesiteľne hluční. Tak silno kričali, tak hulákali, až sa celá trieda otriasala. Darmo ich teta Evka utišovala, darmo ich prosila o väčší pokoj, nepočúvali. Odrazu vošiel do triedy pán riaditeľ. Keď videl, čo sa tam deje, zakričal: "Utíšte sa!" Ale oni ho nepočuli. A tak zakričal ešte silnejším hlasom: "Ticho, prosím! Utíšte sa!" Ale oni nič. Nereagovali. A tak pán riaditeľ zvolal: "Kiež by ste sa na mĺkve ryby premenili!" Zrazu sa zablýskalo, zahrmelo a z umývadla sa začala valiť voda. Všetky deti stíchli. Martinko Vozár prekvapene zvolal: "Aha, mne rastú plutvy!" "Aj mne!", zakričal Gabko Kiss. "Aj nám, aj nám", kričali všetci chlapci. Pozrite sa na Lejku Suchú, premenila sa na morskú pannu. A nielen ona, ale aj Anetka Borgoňová, Ivanka Majorská, Vaneska Dolákova a všetky ostatné dievčatá. Mali krásne, dlhé vlasy a namiesto nôh plutvu pokrytú šupinami. Teta Evka ostala stáť v nemom užase, keď sa Maťko Maceášik premenil na morského koníka. Zrazu bolo všade ticho. Bolo počut len čľapot rybích chvostov. Teta Evka sa so slzami v očiach prosebne zadívala na pána riaditeľa: "Nenechaj ich tak, prosím! Prosím!" Pánovi riaditeľovi sa napokon žiakov uľútostilo a odklial ich. Od toho času boli žiaci 3.B vždy tichí ako ryby, rybky a všelijake iné rybičky... Prosto Rybky Evky Vozárovej.
                                                                                         Matej Maceášik