Valpurgina noc na Kežmarskej

Na podnet Vašich spolužiačiek z 8.C usporiadame v piatok večer 28.4.2006 Valpurginu noc. Všetci, ktorí sa nebojíte a chcete stráviť noc bosoriek v škole, informujte sa u Probalovej a Vaškovej. Chcete vidieť ako vyzerajú čarodejnice? Potrebujete súrne nájsť poklad? A čo takto privábiť si milovanú osobu. V ten večer budete mať šancu, lebo bude valpurgina noc a mágia „fičí“ naplno. A možno to nebude o mágii, ale iba o snoch. Aj tak vám prajeme noc plnú prekvapení. Poproste pani učiteľku, aby nabrala odvahu stráviť noc mimo svojho domova a zabezpečte si spací vak. Potom už len zostáva dozvedieť sa čo to je Beltin alebo Filipojakubská či Valpurgina noc. 

         Celkom bežne sa asi nevie, že noc z 30. apríla na 1. mája je nocou bosoriek, čarodejníc a duchov, dobrých aj zlých. Strigy sa budú zlietať na rákoš. Od rána pucujú a premazávajú metly, v metloservisoch majú plné ruky roboty, aby mali všetky nosaté krásavice svoje stroje v poriadku a prileteli načas za svojimi čertovskými ženíchmi...
         Tak si to možno predstavujeme. Ale pôvodne to bolo celkom inak. Prvý máj bol dňom nástupu vlády slnečného boha Belena, prísľubom tepla a svetla a ani traja zmrznutí už na tom nemohli nič zmeniť. Skončili zimné domáce roboty, dobytok sa vyháňal na pašu, kukučka veštila koľko rokov sa ľudia dožijú, ale nikto ju nebral vážne. Všetky stvorenia, ľudia, zvieratá aj duchovia sa radovali a oslavovali. Ovocné stromy kvitli, rojili sa včely, krajina sa zahaľovala do sýtozeleného plášťa. Tak je to predsa ešte aj dnes, ale chodíme okolo toho nevšímavo, so zvesenými hlavami míňame tú krásu...
          Nie je bez zaujímavosti, že Valpurga je staré teutónske pomenovanie Matky Zeme.
         U Keltov bol známy tento sviatok ako Beltin, alebo tiež ako sviatok nájdenia Svätého kríža, teda Roodmas. V tú noc, ktorá tomu predchádzala, na keltských územiach zahasili všetky ohne. Krajina sa ponorila do tmy a preto si ľudia mysleli, že všetky temné sily sa roja na náš svet, aby si užili tej noci svoj kermaš. Valpurgina noc bola dôležitým medzníkom roka. Medzníkom medzi temnotou a svetlom, zimou a teplom, smrťou a životom. Ráno pri východe slnka zapálili ľudia obradne nové ohne pomocou trecích drievok z jaseňa, alebo pomocou pazúrika. Bol to posvätný oheň "beltine" (Belov oheň). Priložili naň drevo z deviatich druhov stromu, preháňali cezeň dobytok, aby ho chránil po celý rok pred zlými duchmi a čarami. Aj sami ho preskakovali, aby sa očistili. Potom sa išli spoločne kúpať do rannej rosy, do posvätnej vlhkosti "čo nepochádza z dažďa, ani zo zemských prameňov".
         V strednej Európe, sa tiež pálil oheň v noci z 30. apríla na 1. mája a tento pohanský zvyk bol pravdepodobne prevzatý od spomínaných Keltov, ktorí očistné ohne zapaľovali v poslednú aprílovú noc aj preto, že ju považovali za koniec zimy a začiatok jari – čas siatia a nádeje na úrodu. Na ich pôvodne rituály nadviazali neskôr kresťania oslavami sviatkov apoštolov Filipa a Jakuba. Rituály a oslavy sa však neskôr presunuli na noc z 23. na 24. júna, teda na dobu letného slnovratu, kedy je sviatok Jána Krstiteľa. Aj u nás sa svätojánske ohne pálili ešte asi do obdobia pred druhou svetovou vojnou.
         Legendy hovoria, že o pol noci pred sv. Filipom a Jakubom, mali zlé sily moc škodiť ľuďom, ale dali sa aj nájsť poklady. Aby sa hľadajúci pred silami mohol brániť, musel mať pri sebe kvet z papradia, svätenú kriedu a i ďalšie magické predmety. Ľudia verili, že vo vzduchu poletujú bosorky na metlách a zlietajú sa na sabat. Preto sa tejto noci hovorí "noc bosoriek". V knihe tieňov sa píše, že Veľkňažka vedie zbor čarodejníc rýchlym krokom a spieva: Kňazom nič nehovoríme. Hrozili by nám, že je to hriech. V noci po lesoch beháme a voláme na leto. Naše slovo dobrú správu nesie pre ženy, dobytok a zrno, že slnko sa z juhu dvíha nad duby a tŕnie.
         1. mája sa stavali máje. Olúpaný a vetví zbavený kmeň brezy, alebo smreka, len s malou čuprinou na čupli, ozdobený farebnými stuhami a kvetinovými vencami. Symbol, ktorý prežil do dnešných čias, je oveľa oveľa starší, než si myslíme. Ľudia sa pochytali za ruky, vytvorili kruh okolo ozdobeného mája, tancovali, spievali a tešili sa, mocne potúžení extatickým silným pivom, okoreneným halucinogénnym výťažkom z blenu čierneho. Najkrajšiu devu z dediny zvolili za kráľovnú lásky, ozdobili kvetinami hlohu, sedmokrások, prvosienok a fialiek. Manžela stelesňoval tzv. zelený muž (Jack-in-the-green), mocný krásny mládenec, zahalený do lístia cezmíny. Tento krásny pár nasledovala celá občina v prvomájovom sprievode. Potom všetci vyrazili do lesov, kde sa venovali neviazanému veseliu...
         Prvý máj, jeden z najkrajších sviatkov v roku je symbolizovaný nádherou rozkvitnutých čerešní a roztúženým spevom hrdličiek. Ženy majú byť pobozkané pod čarokrásnym bielym ovocným stromom, muži sú potešení prílivom novej jarnej miazgy...

          Príďte, ste vítaní!